Mesto Martin oživilo 12 reklamných plôch v celom meste novým projektom „Martinské Skvosty“. Občanom mesta i návštevníkom postupne predstaví to najzaujímavejšie, čo v Turci máme.
Región Turca právom patrí medzi najkrajšie oblasti celého Slovenska. Jeho príroda a historické pamiatky majú svoje jedinečné čaro, čo dokumentuje aj práca martinských fotografov. Mesto Martin preto rozhodlo, že postupne predstaví nielen turčianske skvosty, ale aj prácu regionálnych umelcov. „Som veľmi rada, že mesto postupne predstaví to najkrajšie, čo v Turci máme spolu so stručnými a poučnými informáciami, ktoré môžu nielen osloviť turistov, ale rozhodne zaujmú aj Martinčanov. Práve takýmto spôsobom chceme tiež zamedziť zvyšovaniu reklamného smogu v meste,“ priblížila postoj mesta prednostka Mestského úradu Katarína Tomášová.
Prvou lastovičkou sú diela fotografa Juraja Gavuru. Na sídlisku Ľadoveň bude možné vidieť tri pôsobivé ukážky z najväčšieho múzea v prírode na Slovensku – Múzea slovenskej dediny. Ďalšími troma unikátnymi múzeami sa mesto pýši v mestskej časti Sever. Pri obchodnom dome FIX predstavuje budovy, v ktorých sa písali dejiny – budovu bývalej Tatra banky, druhú budovu Matice slovenskej a Národný dom. Pri kine Moskva sa týči najstaršia budova v Martine – Kostol sv. Martina a Evanjelický kostol. Fotografie sa v nasledujúcich mesiacoch postupne meniť, aby predstavili aj iné témy regiónu.
Prehľad aktuálnych fotografií a sprievodných textov:
MARTINSKÉ SKVOSTY
Turčianska galéria
Sídli v historickej budove bývalého Župného domu, ktorý bol dokončený v roku 1772. V rámci svojej stálej expozície prezentuje diela najvýraznejších osobností slovenského výtvarného umenia v 20. storočí – najmä zakladateľov domácej výtvarnej moderny, ktorých tvorba a životný príbeh neodmysliteľne súvisia s mestom Martin (J. Alexy, M. Benka, M. A. Bazovský, Ľ. Fulla, M. Galanda), ako i galandovcov a mnohých mladších umelcov.
Slovenské národné múzeum
Založením Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Andrej Kmeť, 1893) sa Martin stal centrom slovenského múzejníctva. Druhá účelová budova SNM bola stavebne ukončená v roku 1932 a v čase svojho vzniku patrila k najmodernejším funkcionalistickým objektom v strednej Európe. Stála expozícia Etnografického múzea je venovaná tradičnej ľudovej kultúre na Slovensku, ktorá tvorí najrozsiahlejší zbierkový fond tejto inštitúcie.
Múzeum Andreja Kmeťa
Ako prvú účelovú budovu Slovenského národného múzea ju sprístupnili v roku 1908. Táto národná kultúrna pamiatka bola postavená podľa návrhu renomovaného architekta Milana M. Harminca. V uplynulých rokoch prešla celkovou rekonštrukciou. Expozícia „Kmetianum“ je venovaná dejinám, zbierkam a významným osobnostiam národného múzea, expozícia „Príroda Turca“ ponúka ucelený pohľad na vývoj neživej i živej prírody regiónu.
Národný dom
Budova postavená v rokoch 1888 – 1889 má v slovenských dejinách nezastupiteľné postavenie a význam. Práve v nej boli položené trvalé základy domáceho divadelníctva, knihovníctva a knižnej kultúry, folklórneho hnutia či etnografie. V súčasnosti je vedno s pristavanou modernou budovou Štúdia sídlom Slovenského komorného divadla, ktoré vzniklo v januári 1944 ako druhá profesionálna scéna na Slovensku.
Múzeum slovenskej dediny
Ide o najväčšie slovenské múzeum v prírode. Vzniklo v roku 1964 a odvtedy sa buduje ako autentický obraz tradičného ľudového staviteľstva, spôsobu bývania a života v jednotlivých oblastiach Slovenska. V súčasnosti je hotová a verejnosti sprístupnená časť venovaná regiónom severozápadného Slovenska, ktorá zahŕňa viac ako 140 objektov obytného, hospodárskeho, technického, spoločenského i sakrálneho charakteru.
Budova bývalej Tatra banky
Pred koncom prvej svetovej vojny vyvrcholil zápas o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Dňa 30. októbra 1918 sa v budove Tatra banky zišlo okolo dvesto popredných slovenských vlastencov a politických aktivistov, ktorí prijali Deklaráciu slovenského národa. Jednoznačne sa ňou prihlásili k odluke od Maďarov a k spolužitiu Slovákov a Čechov v jednom štáte. Účastníci zhromaždenia netušili, že v Prahe už 28. októbra vyhlásili Česko-Slovenskú republiku.
Druhá budova Matice slovenskej
Vznik Matice slovenskej (1863) – prvej národnej kultúrnej a zbierkovej ustanovizne Slovákov – bol najhmatateľnejším výsledkom Memoranda slovenského národa z roku 1861. Druhú matičnú budovu postavili v rokoch 1924 – 1926 podľa projektov Jána Palkoviča v novoklasicistickom slohu. Táto národná kultúrna pamiatka, kde v minulosti pôsobili význačné osobnosti vedeckého a literárneho života, je súčasným sídlom Matice slovenskej.
Kostol sv. Martina
Rímskokatolícky chrám je najstaršou budovou v Martine, pamätníkom celej jeho histórie. Postavený bol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia v ranogotickom slohu na pohrebisku, a zrejme i na mieste staršieho románskeho kostola alebo kaplnky. V štvorcovej svätyni kostola sa zachovali fresky z prvej polovice 14. storočia, ktoré boli ako súbor unikátnych stredovekých nástenných malieb vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Evanjelický kostol
Postavený bol v roku 1784 na základe tolerančného práva. V priestore medzi kostolom a farou sa 6. – 7. júna 1861 konalo celonárodné zhromaždenie. Zúčastnilo sa na ňom asi 1600 ľudí, vrátane čelných reprezentantov slovenského národného hnutia. Búrlivé dvojdňové rokovanie vyústilo do prijatia Memoranda slovenského národa. Tento významný dokument sformuloval požiadavky na kultúrnu aj politickú autonómiu Slovákov v rámci Rakúsko-Uhorska.
Zdroj: Mesto Martin – Mestský úrad
