Navonok obyčajná škola, vo vnútri iný svet. Namiesto trávenia času na sociálnych sieťach študenti cez prestávky radšej konverzujú v japonskej záhrade, hrávajú ping-pong, šach, či stolný tenis. Stredná odborná škola Elektrotechnická v Liptovskom Hrádku kráča v šľapajach odkazu Komenského „školy hrou“. O progresívnom prístupe k jej študentom sme sa porozprávali s jej riaditeľom Milanom Danišom.
Niekto by mohol povedať, že to čo ponúkate vašim študentom je nadštandard. Prečo pristupujete k žiakom týmto spôsobom?
Aktívnym relaxom v športovo oddychových zónach sa snažíme znižovať stres našich študentov zo školského prostredia spojeného so skúšaním. Chceme tiež, aby žiaci ovládali technológie a nie aby technológie ovládali žiakov. Ak sa žiak počas prestávky venuje stolnému futbalu alebo biliardu, vtedy nemá v ruke mobil, aby kontroloval sociálne siete. Pozitíva obmedzovania používania mobilných telefónov vo voľnom čase sú v tom, že žiaci sa učia budovať a rozvíjať skutočné priateľstvá, pracovať s emóciami, riešiť konflikty, niesť zodpovednosť za svoje konanie, dodržiavať pravidlá a vedieť argumentovať.
Dávate tieto možnosti
žiakom príkazom alebo je to na dobrovoľnej báze?
Škola by nemala byť len o zákazoch, ako v nápravnom zariadení. Ak
ponúknete žiakom alternatívu, ktorá je pre ich vek primeraná a prirodzená, tak
ju využijú bez príkazov a dobrovoľne.
Aké ďalšie podobné prvky sa nachádzajú vo vašej škole?
Na každých dverách do učebne, laboratória a dielne máme plagátiky v rôznej grafickej úprave, niektoré aj v cudzom jazyku s textom „Normálne je učiť sa, normálne je slušne sa správať“. Po troch rokoch pozorujeme, že podprahové vnímanie tohto textu sa prejavuje pozitívnymi výsledkami. Pred rokom sme k tomuto pridali plagátik „Nauč sa učiť“ s návodom na efektívne učenie.
„Najlepší motivátor je úspešný absolvent.“
Čím sa zaoberajú vaši študenti a ako sa uplatňujú po dokončení štúdia?
Asi 60 percent z nich pokračuje v štúdiu na technických vysokých školách. Ostatní sa uplatňujú v oblasti elektrotechniky a IT. Máme minimálnu nezamestnanosť absolventov.
O technické zamerania majú záujem skôr chlapci, ako sa SOŠ Elektronická v Liptovskom Hrádku snaží zatraktívniť štúdium aj pre dievčatá?
Zamestnávatelia, nielen v našom regióne, mali požiadavku na zvyšovaní percenta podielu dievčat študujúcich techniku, pre nás elektrotechniku a IT. Za 6 rokov sa nám podarilo zvýšiť podiel dievčat na našej škole z asi 2% na súčasných 12% . Našim cieľom je zdvihnúť to na na 20%. Chceme to dosiahnuť zatraktívnením štúdia. Ako to robíme, by bolo na samostatný článok, ale dievčatá nám výrazne pomohli v procese zlepšovania kultúry školy a budovania pozitívnej klímy v škole.
Ako motivujete svojich žiakov?
Okrem výborných učiteľov sa nám osvedčilo motivovanie úspešnými vedcami, podnikateľmi, športovcami – väčšinou našimi absolventmi. Práve oni zaujali svojimi úspešnými životnými príbehmi, pričom niekedy sedeli v rovnakých triedach a laviciach ako naši súčasní žiaci. Najlepší motivátor je úspešný absolvent.
Akú má vaša škola víziu v najbližších rokoch?
Chceme byť moderná škola motivujúca k celoživotnému vzdelávaniu v oblasti elektrotechniky a informačných technológií. Snažíme sa o prepojenie školy s praxou a úzkou spoluprácou so všetkými partnermi a firmami v regióne. Tiež sa snažíme o previazanie obsahu vzdelávania a prípravy s potrebami trhu práce. Chceme vzdelávať pre prax a vychovávať pre život.
„Chceme vzdelávať pre prax a vychovávať pre život.“
V čom je vaša škola iná v porovnaní
s konkurenciou?
Z nášho pohľadu je to pozitívna klíma, prepojenie s praxou, dôraz na rozvoj mäkkých zručností, inovácia metód a foriem vyučovania (projektové vyučovanie, činnostné zážitkové vyučovanie, učenie objavovaním) s dôrazom na ich efektívnosť a prepojenosť s reálnym životom. Do predmetov zavádzame kritické myslenie a snažíme sa o popularizáciu vedy a techniky smerom k žiakom základných škôl organizovaním „ Dňa projektov“ .V škole máme aj Múzeum počítačov a elektrotechniky.
Ako hodnotíte súčasný stav školstva?
Priemerná životnosť ministra školstva za posledných 30 rokov sú necelé dva roky. Nelichotivé postavenie nášho školstva v medzinárodných hodnoteniach a meraniach kopíruje nedostatočné financovanie školstva a s tým spojené postavenie učiteľa v spoločnosti. My nečakáme na „pokyn zhora“, ale robíme si vlastné reformy na základe zdravého rozumu a odkazu Komenského „ škola hrou“, „aby učitelia menej učili a žiaci viac pochopili“.
Aký stav by musel v škole nastať, aby ste si povedali, že cieľ vašich snáh je splnený?
Indikátor toho, že naša škola je vnímaná v regióne ako „dobrá škola“ je záujem o štúdium na našej škole. Ten v posledných rokoch výrazne presahuje povolené počty žiakov, ktorých môžeme prijať. Uplatnenie absolventov je tiež vysoko hodnotené. Už len treba aktívne a tvorivo pracovať na tom, aby tento stav vydržal čo najdlhšie.
Máte nejaké ambície, čo by ste chceli vo vašej škole dosiahnuť?
Naša škola patrila počas svojej skoro 70-ročnej histórie medzi najlepšie na Slovensku. Toto postavenie chceme nielen udržať, ale stále aj zlepšovať. Máme ambíciu pripraviť našich žiakov tak, aby vedeli riešiť problémy v prostredí nových technológií (Priemysel 4.0/Industry 4.0), aby vedeli pracovať v decentralizovaných a medzinárodných tímoch, a aby mali také schopnosti, ktoré stroje nenahradia, teda prezentačné zručnosti, kreativitu či schopnosť učiť sa nové veci.
