Kysucké múzeum pripravilo pre návštevníkov Skanzenu Nová Bystrica – Vychylovka v nedeľu 28. júla 2019 celodenný program venovaný tradícii ovčiarskeho remesla. V čase od 12.00 do 16.00 hod. budete v objekte Do Potoka môcť ochutnávať syrové výrobky spojené s ukážkou výroby syrových korbáčikov. Pri objekte U Rybov sa zoznámite so spracovaním ovčej vlny s ukážkami čechrania a kramplovania vlny, kde je pre deti pripravené malé tvorivé prekvapenie. O kultúrny program a ochutnávky ďalších špecialít sa postará Folklórna skupina Dolinka z Novej Bystrice v objekte u Rybov. Nebude chýbať ani baraní guláš. Pozrieť si môžete výstavu Lokomotívy tak trochu inak na poschodí v stanici Skanzen a v Raganovom mlyne si na svoje prídu deti i dospelí, kde sa nachádza okrem výstavy makiet vláčikov banerová výstava Vlaky s vôňou dreva a detská izba, ktorá slúži pre mamičky – rodiny s malými deťmi na oddych. Čaro letnej prírody si môžete vychutnať jazdou po Historickej lesnej úvraťovej železnici vo vláčiku alebo drezine.
Pastierstvo a salašníctvo na Kysuciach súviselo so spôsobom osídľovania tohto územia v 16. -18. storočí valaskou kolonizáciou. Valasi prinášali nové spôsoby obhospodarovania horských plôch, spracovanie lesných a horských produktov. Okrem zmeny krajiny priniesli na tu dobu aj nové prvky do mliečneho hospodárstva a to syr, bryndzu, oštiepky a žinčicu.
Na Kysuciach sa chovali ovce typu valaški, ktorým vyhovovali vhodne klimatické podmienky. Boli to ovce na mäso, syr i vlnu. Až do polovice 20. storočia sa na Kysuciach zachoval salašnícky chov oviec. V jarnom období sa konala pradávna tradícia redikovanie oviec – je to vyháňanie oviec a dobytka na pastviny. Bača s valachmi odchádzali po zime z dediny na pastviny ďaleko do hôr, kde žili od jari do jesene. Redik bol slávnostnou príležitosťou odprezentovania valaského stavu. Bača s valachmi sa vyobliekali do slávnostného oblečenia, kroja, nesmela chýbať kapsa, opasok s prackami, klobúk. Na rediku sa zúčastňovala takmer celá dedina za doprovodu muziky a spevu ktorý patril k neodlučiteľnej súčasti života ovčiarov. Piesne sa spievali pomalé ťahavé, ktorými si valasi vyspievali radosti ale aj starosti z ktorými sa stretávali na horských salašoch. Keďže bačovia žili podstatnú časť roka odkázaní sami na seba, prejavovalo sa to aj v ich zručnosti vo výrobe dreveného riadu, píšťal, vyrezávaním drobných hračiek, foriem na syr a výrobou zvoncov.
Po príchode na salaš sa robilo dojenie na mieru, ktoré malo zabezpečiť spravodlivý prídel syra pre kramploch a z takto pripravenej vlny si na kolovrátku spracovali nite z ktorých vyrábali na krosnách súkno. Súkno utkané na krosnách bolo riedke a preto sa ďalej spracovávalo vo valche, formou tlčenia. Súkno sa rozlišovalo na „váľané“ domácky vyrobené alebo mašinové „fabričné,“ ktoré bolo jemnejšie. Jeho využitie bolo v mužskom i ženskom kroji na výrobu huni, papúč, klobúkov.
Zdroj: Mgr. Helena Kotvasová – etnologička Kysuckého múzea v Čadci
